Keď sa vaša spoločnosť dostane do krízy, najdôležitejšie je nezložiť sa. Prednedávnom ma zavolali na pomoc podnikateľovi, ktorého spoločnosť sa ocitla v problémoch. Sedel som s ním za stolom a videl som pred sebou veľmi nervózneho človeka. Vybudoval spoločnosť z nuly na obrat takmer 200 miliónov, čo sa podarí len málokomu. Teraz však okrem iného prišiel dramatický nárast cien materiálov a iných vstupov, a s tým prišli veľké ťažkosti.
Bolo zrejmé, že na niečo také nebol pripravený, preto ho to zasiahlo viac, ako by možno malo. Povedal som mu: „Pozri sa, čo si dokázal vybudovať. Uvedomuješ si to? Máš spoločnosť, ktorá má úžasne dobrý obchodný model, to je fantastické. Len ste nezvládli dramatický vývoj, ktorý sa nazýva kríza rastu, a to sa dá ľahko napraviť.“
Pretože aj to je úlohou krízového manažmentu.
Krízový manažment v praxi: Ako správna perspektíva mení obavy podnikateľov
Keď si prejdete viac ako tristo firiem, rýchlo zistíte, kde je pes zakopaný a aká je pravdepodobnosť, že firme dokážete pomôcť. Perspektíva je vždy dôležitá. Pokračoval som podnikateľom: „Čo by ste robili, keby ste mali na účte 300 korún a museli by ste zaplatiť milión na mzdy pre svojich ľudí? Aj takéto veci riešime vo firmách. Vaša situácia je neporovnateľne jednoduchšia, vyriešime ju."
Mali ste vidieť zmenu nálady. Niekedy máme tendenciu byť uzavretí vo svojej bubline a nechať prízrak, ktorý nás desí, narásť do obludných rozmerov. Zbytočne. Väčšina vecí sa dá vyriešiť, len musíme pevne uchopiť nôž podnikového riadenia a držať ho pevne. Ako dlho? Tri mesiace, deväť mesiacov, rok, dva? Tak dlho, ako to bude potrebné. Skrátka dovtedy, kým sa nepodarí bezpečne pristáť.
Prehratá bitka nie je prehratá vojna
Dovolím si vysloviť svoj kontroverzný názor, že drvivá väčšina podnikateľov privedie svoju spoločnosť do krízy vlastnou vinou. Na tom nie je nič zlé. Všetci robíme chyby a niekedy sa to jednoducho stane. Je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom, minulosť nezmeníme. Dôležité je, aké kroky budú nasledovať.
Zo skúsenosti môžem povedať, že v situáciách, keď by bolo potrebné dobré krízové riadenie, nastupuje strnulosť. Podnikateľ je šokovaný tým, čo sa stalo, a zamrzne. Nerobí nič. Viete, ako často som videl majiteľov sedieť ako hromádky nešťastia a lamentovať, že sa z toho asi nikdy nedostanú?
Viete si predstaviť, aký vplyv má takýto postoj na morálku tímu? Ak kapitán lode vidí pred sebou ľadovec a namiesto toho, aby dal posádke rýchle rozkazy na odvrátenie zrážky, len im pošle správu: „Ach, áno, myslím, že sa naozaj zrútime. Nečakal som to, naozaj som to nečakal. Kto by to bol povedal." Ako by to mohlo dopadnúť?
Hľadanie riešení je kľúčom k nájdeniu tých správnych
Určite netvrdím, že ak sa vyskytne kardinálny problém, mali by ste okamžite niečo urobiť. Práve naopak. V prvých chvíľach je dobré sa pozastaviť, nerobiť žiadne unáhlené rozhodnutia a dôkladne analyzovať situáciu. V ideálnom prípade by ste mali odložiť nabok svoje rozjatrené emócie a pokúsiť sa na všetko pozrieť racionálne a zvonku, akoby vám firma nepatrila.
„Stratil som objednávky, o koľko mi klesnú tržby? Ako som na tom s nákladmi? Koľko ľudí budem musieť prepustiť? Čo môžem urobiť, aby som tento výpadok nahradil? Čo musím urobiť, aby som ho vyrovnal? Kde je teraz najlepšie vynaložiť svoje úsilie? Kto mi môže pomôcť? Kto mi môže poradiť?"
V hlave vám bude víriť prúd otázok a postupne budete nachádzať odpovede. Ak vám môžem poradiť, v prvom rade odložte svoje ego. Mali ste spoločnosť s 200 zamestnancami? Možno budete musieť urobiť dramatický krok späť a mať ich opäť len polovicu. Mali ste tržby 200 miliónov? Lepšie je mať obrat 50 miliónov. Sk byť ziskový, ako skrachovať s vysokým obratom. Jeden krok späť vo fáze rozvoja spoločnosti vám umožní urobiť v budúcnosti dva, tri, päť krokov vpred.
Zdá sa vám to ako banálna rada? Neverili by ste, ako často podnikatelia radšej nechajú firmu úplne skrachovať, než by požiadali o pomoc alebo priznali dočasnú porážku. Preto si dovolím na to upozorniť. Obrazne povedané, úspech v podnikaní sa nemeria výsledkom jednej bitky, sčítava sa až v záverečnej fáze celej "vojny". A ak sa chcete dostať do cieľa, niekedy musíte jednoducho zatnúť zuby a vydržať. A priniesť nejaké obete. Aj keď to bolí.